Rastlinky,zeleninka a ovocie

Clematis má v slovenčine výstižné meno - plamienok. Ovíja sa do výšky po rôznych oporách a jeho kvety svietia ako plamene sviežimi farbami na pozadí zelených listov. Z našich záhrad poznáme najmä veľkokveté plamienky, ktoré kvitnú od leta do jesene. Rod Clematis však má veľké množstvo ďalších druhov. Niektoré rastú i voľne v prírode a chodíme okolo nich bez povšimnutia, pretože nemajú také výrazné kvety ako známe veľkokveté odrody a hybridy. Nároky na prostredie Pochádza zo svetlých lesov, kde je schopný šikovne sa šplhať vysoko do korún stromov za svetlom. Pri pestovaní vyžaduje podmienky, ktoré zodpovedajú miestu jeho pôvodu. Tieň a vlhko pre korene a dolnú časť rastliny, dostatok slnka pre nadzemné časti plné kvetov. Pôda musí byť vlhká, ale nie zamokrená, priepustná a bohatá na humus, ale nie kyslá. Vie využiť každú oporu na to, aby sa „vyšplhal“ hore, ku svetlu. Vo voľnej prírode využíva ako oporu iné rastliny, najmä dreviny, v záhrade špaliere pri stene domu, ploty, brány, pergoly, alebo rôzne opory v tvare stĺpov. Ojedinelé sú druhy kríčkovitého vzrastu, ktorým na zimu odumiera celá nadzemná časť, ako plamienku celistvolistému (Clematis integrifolia) a priamemu (Clematis recta). Množstvo plamienkov môžeme rozdeliť na dve základné skupiny, podľa ktorých ich ponúkajú aj v záhradkárskych predajniach: veľkokveté šľachtené, často hybridy a nešľachtené, pôvodné divorastúce druhy. Šľachtenie veľkokvetých hybridov začalo v polovici minulého storočia a východiskovým materiálom sa stali pôvodné druhy z Európy a druhy neskôr dovezené z Číny a Japonska. Majú veľké kvety rôznych farieb, niektoré i dvojfarebné. Menej dekoratívne, nešľachtené druhy sú väčšinou odolnejšie proti chorobám. Z nich sa pomerne dobre uplatňuje plamienok alpínsky (Clematis alpina), ktorý bujne rastie a kvitne už v máji. V rovnakom čase kvitne i plamienok horský (Clematis monatana) a plamienok tangutský (Clematis tangutica), ktorý prekvapí neobvyklou žltou farbou kvetov. Tieto druhy s menej nápadným kvetom sú neskôr dekoratívne i zaujímavými plodmi. Rez rastliny Ošetrovanie nie je náročné. Nešľachtené druhy potrebujú rez len vtedy, keď im „starobou“ ubúda kvetov. Pri veľkokvetých hybridoch má rez podstatne väčší význam. Veľkokveté odrody majú rôzne obdobie kvitnutia, rôzny rytmus rastu, a podľa toho ich aj režeme. Hybridy, ktoré kvitnú v máji-júni, majú kvetné púčiky na minuloročných výhonkoch, na „starom dreve“. Tieto režeme hneď po hlavnom kvitnutí, odstraňujeme odumreté a príliš slabé výhonky. Hybridy kvitnúce v júni-júli, s kvetmi na tohtoročných výhonkoch, ktoré vyrástli zo „starého dreva“, režeme neskôr. Odporúčame jarný rez, a to skrátenie výhonkov na dva prsty nad poslednými dobre vyvinutými kvetnými púčikmi. Odrody neskoré, ktoré kvitnú od júla do septembra, režeme vo februári-marci a skracujeme asi o sedemdesiat centimetrov. Kvety sa vytvoria výlučne na nových, tohtoročných výhonkoch. Po spätnom reze rastlina bohato obrastá. Úspech pestovania záleží vo veľkej miere od dobrej, starostlivej výsadby. Do jamy 40x40x40 cm dáme na dno drenážnu vrstvu štrku alebo hrubého piesku, zeminu vylepšíme pridaním kompostu. Ako sa správne sadí plamienok? Najskôr si zvoľte správne miesto - chránené slnečné až polotienisté. Jama by mala byť hlboká asi 2x výška kovovej časti rýľa. Aby ste zamedzili nadmernej vlhkosti pôdy, vyplňte jej dno 10 cm drenážnou vrstvou štrku. Na ňu nasypte zmiešaninu záhradnej zeminy a kompostu. Skôr než plamienok zasadíte, dôkladne ho polejete. Potom ho vyberte z črepníka a šikmo ho vložte do stredu jamy. Výhonky by mali smerovať k podpere. Pri vkladaní by sa mali prípadné „spiace očká“ opatrne zakryť zeminou. Podpornú tyč veďte k opornej stene (väčšinou pri múre), dlhšie výhonky viňte okolo nej. Po zasadení rastlinu opäť polejte. Pretože plamienok má pri koreni radšej polotieň, môžete vysadiť pod rastlinu nízke trvalky, ktoré zatienia spodnú časť. Ako rozmnožiť plamienok? Sú rôzne možnosti rozmnožovania klematisu. Najlepší spôsob je odnožmi. Najvhodnejší čas je jeseň, keď je pôda neustále vlhká. Použite starší výhonok, ktorý siaha až po zem. Ostrým nožom urobte jemný rez na spodnej strane úponky - priamo za „uzlom“. Upevnite výhonok v tejto časti pomocou drôteného oblúka na vlhkej zemi. Odnož vytvorí na tomto mieste korene. Asi po dvanástich mesiacoch môžete opatrne oddeliť odnož od materskej rastliny a zasadiť ju na iné miesto. Ďalšou metódou je delenie zo starej rastliny. Na jar sa ostrým nožom oddelia (ešte pred vytvorením nových výhonkov) časti s pukmi a koreňmi. Choroby a škodcovia na plamienku - ucholak - spôsobujú problémy od neskorej jari do skorej jesene, keď jedia mladé výhonky a listy plamienka. Kŕmiť sa môžu aj kvetmi, vyhryzávajú diery do lupienkov a uzatvorených pukov. - riešenie - škodcovia sa objavujú v noci, takže budete musieť vyjsť von s baterkou, aby ste ich zbadali. Rastliny môžete chrániť rozmiestňovaním pascí na ucholakov medzi lístie - jednoducho obráťte črepník plný slamy na konáriky. Ucholaci sa skryjú cez deň v črepníkoch a potom ich môžete premiestniť. Ak je zamorenie vážne, rastlinu postriekajte. - vädnutie - objavuje sa na koncoch výhonkov a pokračuje smerom nadol k rastline. Napadnuté miesta časom zhnednú a niekedy i odumierajú. Najviac ohrozené sú mladé výhonky. Vädnutie je časté i vo vlhkom období, najmä vtedy, ak sú nižšie časti stonky poranené. Najodolnejšia je odroda Viticella. - riešenie - príčinou môže byť nadmerné prevlhčenie alebo slimáky. Preverte obe možnosti. Ak sa vyskytnú menované príznaky, odrežte napadnuté časti rastliny smerom k zdravým stonkám. Ak sadíte plamienok, vložte ho o 8 cm hlbšie do zeme, ako bol v črepníku. - múčnatka - na povrchu listov sa objavuje biely hubovitý povlak, rastlina zaostáva v raste, žltne, opadávajú listy. - riešenie - všetky napadnuté listy sa musia odstrániť (nedávať do kompostu), rastlinu postriekajte fungicídom - Thiovit, Topas C 50 WP, Bayleton 25 WP. - škvrny na listoch - na listoch sa objavia kruhovité, sivohnedé cestičky, ktoré sa po čase spoja a vytvoria veľkú plochu odumretého tkaniva. - riešenie - odstráňte zasiahnuté časti z rastliny i okolitú pôdu. Ak je napadnutie rastliny rozsiahlejšie, použite prípravok Dithane DG, Dithane M 45, Novozir MN 80. - zelené okvetné lístky - keď sa kvet otvára, majú okvetné lístky zelenú farbu. Ide hlavne o svetlejšie odrody. - riešenie - najčastejšou príčinou býva chladnejšie počasie v období vývinu kvetov. Ak sa očakávajú mrazy, rastlinu prikryte. - vošky - hromadia sa hlavne na mladých listoch a stonkách. Spôsobujú spomalenie a deformáciu rastu. Na listoch sa objavia lepkavé povlaky, spôsobené výlučkami škodcu. Znižujú tak intenzitu svetla, dopadajúcu na listy. - riešenie - v prípade nízkeho výskytu škodcu ho môžete zničiť i manuálne. Ak je napadnutie rastliny intenzívnejšie, použite prípravok Dimecron 50 SCW, Temik 10 G, Basudin 600EW. Plamienky osviežia každú stenu Plamienky (Clematis) sú obľúbené najmä pre veľké množstvo kvetov, mnohé sú však dekoratívne aj po odkvitnutí, pretože majú ozdobné súplodia. Sú to vždyzelené alebo opadavé, čiastočne až úplne mrazuvzdorné ovíjavé trvalky. Vynikajú najmä dĺžkou kvitnutia, rôznorodosťou tvarov a farieb kvetov i toleranciou na takmer každú polohu a podnebie. Pestujú sa pri múroch, oporných mriežkach alebo pri stromoch, ktoré im slúžia ako opora. Väčšina druhov má ovisnuté zvončekovité kvety so 4 okvetnými lístkami alebo ploché kvety so 4-6 končistými okvetnými lístkami. Ich farba sa môže meniť v závislosti od klimatických podmienok. Vo všeobecnosti platí, že čím teplejšie je podnebie, tým sýtejšia je farba kvetov. Môžu sa pestovať v tieni alebo na slnečnom stanovišti a uprednostňujú výživné, dobre priepustné pôdy, ktoré majú v miestach rozloženia koreňov zatienený povrch. Každoročne ich prihnojujeme dobre preležaným kompostom. V období vegetácie potrebujú bohatú zálievku. Podľa približného času kvitnutia, vzrastu a potreby rezu možno plamienky rozdeliť na skoro kvitnúce, skoré veľkokveté a neskoré veľkokveté druhy. Skoro kvitnúce druhy uprednostňujú miesto pred južne alebo juhozápadne orientovanými múrmi. Na jar, prípadne koncom zimy vytvárajú malé jednoduché zvončekovité kvety dlhé 3 cm alebo ploché kvety široké 4-5 cm, ktoré vyrastajú na vyzretých vlaňajších výhonkoch. Majú vždyzelené lesklé listy. Rez sa robí po odkvitnutí, aby sa mohli vytvoriť a vyzrieť výhonky pre budúci rok. Odstraňujú sa odumreté alebo poškodené stonky a ostatné výhonky, ktoré presahujú vymedzený priestor, sa zrežú. Skoré veľkokveté druhy majú ploché jednoduché, poloplné alebo plné kvety s priemerom 8-20 cm, ktoré vyrastajú na vlaňajších vyzretých a nových tohtoročných výhonkoch. Kvitnú od začiatku do konca leta. Odrody s poloplnými a plnými kvetmi majú pri opakovanom kvitnutí už len jednoduché kvety. Kvety sa tvoria na krátkych tohtoročných výhonkoch, preto ich treba rezať začiatkom jari, skôr, ako začnú rásť. Suché a poškodené výhonky sa vyrežú a všetky ostatné sa zrežú po zdravé, dobre vyvinuté pazušné púčiky. Z nich sa vytvorí prvá vlna kvetov. Neskoré veľkokveté druhy majú ploché kvety s priemerom 6-15 cm, smerujúce von, ktoré sa tvoria iba na letorastoch, preto sa rez robí začiatkom jari, predtým ako začnú pučať. Zrežú sa všetky minuloročné výhonky až po pár zdravých, dobre vyvinutých pazušných púčikov 15-30 cm nad povrchom pôdy. Z botanických druhov plamienkov sa v našich záhradkách najviac pestujú: Plamienok horský (Clematis montana) pochádza z himalájskych pohorí. Je to pomerne bujne rastúca popínavá rastlina, ktorá každý rok zhadzuje listy. Zvyčajne býva asi 7 m dlhá, ale v dobrých podmienkach môže byť aj dlhšia. V máji až júni má množstvo bielych kvetov. Varieta rubens má ružovočervené, asi 60 mm široké kvety. Purpurový nádych majú aj mladé stonky, kým mladé lístočky sú zasa červenkastobronzové. Listy sú jemne chlpaté. Tento druh je pomerne nenáročný na pôdu a dobre sa mu darí aj vtedy, keď ho vysadíme k stene obrátenej na severnú stranu. U nás je úplne odolný proti mrazom. Ako všetky druhy plamienka, aj on je pomerne citlivý na všetky poruchy v oblasti koreňového systému. Rozmnožujeme ho odrezkami, ale trochu inak ako ostatné dreviny. Odrezky totiž získavame uprostred internódií, t.j. asi v strede medzi dvoma listami. Najlepšie je, keď odrezky odoberáme koncom júla alebo začiatkom augusta. Odrezok by mal byť pevný, ale nie zdrevnatený. Na každom musí byť najmenej jeden vyrastený list. Keď sa odrezok dobre zakorení, začne z listovej pazuchy vyrastať nový výhonok. Zakorenené odrezky sa vysádzajú jednotlivo do črepníkov s priemerom 8 cm, ktoré majú byť naplnené zmesou rašeliny a piesku. Neskôr ich presadíme ešte raz do črepníkov s priemerom asi 13 cm. Keď koreňový systém vyplní celý priestor črepníka, môžeme rastlinu presadiť na jej definitívne miesto. Plamienok tangutský (Clematis tangutica) pochádza z Tibetu a Mongolska. V priaznivých podmienkach býva vysoký 3 m. V máji až júni zakvitá širokými zvončekovitými zlatožltými ovisnutými kvetmi. V dobrých podmienkach kvitne ešte raz na jeseň. Ozdobné sú aj jeho striebristé plody, ktoré vydržia na rastline až do zimy. U nás zdomácnený plamienok plotný (Clematis vitalba) pochádzajúci z Orientu, môže dosiahnuť výšku až 10 m. Má hrubo zúbkované okraje listov a drobné biele, slabo voňajúce kvety, ktoré rozkvitajú v júli až septembri. Veľmi dekoratívne sú na jeseň a v zime jeho plody - perovité nažky. Plamienok vlašský (Clematis viticella) pochádza z južnej Európy. Dorastá do výšky 3-4 m. Má svetlofialové až 5 cm široké, zvončekovité kvety. Kvitne od júna do augusta. Vädnutie plamienka Zo dňa na deň môžete zbadať, že listy a puky na vašom plamienku vädnú, rastlina sa skláňa nadol, výhonky, listy a puky sa sfarbujú do tmavej hnedej farby. S najväčšou pravdepodobnosťou ohrozila vašu rastlinu choroba Verticillium. Je zapríčinená pôdnymi hubami a napadne väčšinou veľkokveté odrody. Huby sa prenášajú vetrom, vodou alebo hmyzom a napadnú najčastejšie oslabené rastliny. Upchajú sa kanáliky, ktoré privádzajú rastline vodu a pri slnečnom žiarení sa objavujú príznaky podobné vädnutiu (prvý príznak – žltnutie listov). Pretože nie je možné s chorobou bojovať chemicky ani biologicky, je možné rastlinu radikálne zostrihať a odrezané časti nedávať v žiadnom prípade do kompostu. Ak je napadnutie rozsiahle, rastlinu zničte a v žiadnom prípade nedávajte na to isté miesto znovu plamienok. Vysadiť môžete tunbergiu krídlatú (Thunbergia alabata).